Aké to je behať s Weimaranerom
Remym a ja beháme „Big Hill“.
Považujem sa za fit, táto hora hovorí inak.
Moje štvorkolky sa snažia zdvihnúť ma, moje ústa sú otvorené, dupávam okolo. Moja tvár, paradajka. na polceste nahor. Prakticky tam …
Môj Weimaraner?
On Pitter-Patters. Duch hneď vpred. Nie lapanie po dychu. Ústa zatvorené. Je to, akoby nepotreboval kyslík. Hmotnosť peria.
Myslím, že je tip na špičke!
Na vrchole je kľukatý, sledovanie, močenie na veci.
Stojím tam, dojem, že moje srdce môže tak tvrdo poraziť.
A som si istý, že môj psí psí nevšimol stúpanie.
Nevšimol som si ani.